Mýtus prvý - "čisté ruky"

"Dvadsať rokov v politike som prežil bez káuz. Nie je za mnou žiadny pokútny tender, žiadne pochybné obstarávanie. Mne sú takéto veci cudzie." (Milan Ftáčnik)

Treba uznať, že Milan Ftáčnik, respektíve jeho tým, majstrovsky zvláda riadenie vlastného imidžu. Skutočne je ťažké asociovať s ním akúkoľvek medializovanú kauzu. Pritom stačí tak málo, trošku zručnosti pri vyhľadávaní verejne dostupných údajov, aby sa Ftáčnikovo tvrdenie o absencii akéhokoľvek pokútneho konania zosypalo ako domček z kariet. Verejné obstarávanie v Petržalke v čase Ftáčnikovho pôsobenia v úrade petržalského starostu jednoducho znaky čistého konania nenesie.

Príklad? Vyhodnotenie elektronických aukcií z 26. októbra 2010 odkrýva veľmi zaujímavé skutočnosti a dáva dôvody pre podozrenia, že s obstarávaním na Ftáčnikovom úrade nie je všetko v poriadku. Pri viac než tretine obstarávaní je rozdiel medzi obálkovou ponukou a konečnou cenou získanou v aukcii nulový. Zdá sa niekomu pravdepodobné, aby niekto predložil ponuku v obálke a s na cent rovnakou ponukou v aukcii aukciu vyhral bez toho, aby vopred vedel, s akým číslom uspeje? Alebo je to skôr znakom manipulácie?

Ďalšie otázky otvára podrobnejší pohľad na materiály k obstarávaniu. Zistíme napríklad, že do súťaže o dodanie mäsa sa zúčastnila aj eventová agentúra. Príkladov nastrčených firiem a firiem konajúcich v zhode tam nájdeme viac. Zaujímavé zistenie prináša aj pohľad do knihy faktúr, z ktorej vyplýva, že dlhoročným dodávateľom služieb Ftáčnikovmu úradu je firma PRODEST spol. s r.o., ktorej vlastníkom bol poslanec Národnej rady SR za stranu SMER-SD Viliam Jasaň (v auguste bola firma prepísaná na Slavomíra Jasaňa).

Napriek tomu, že elektronické obstarávanie možno hodnotiť pozitívne a jeho využívanie by sme mali od samospráv štandardne vyžadovať, petržalské elektronické aukcie v čase Ftáčnikovho pôsobenia sú príkladom toho, ako sa robiť nemajú a ako ich možno zneužiť. Pokiaľ majú byť toto skúsenosti z komunálnej politiky, ktoré si chce Milan Ftáčnik doniesť aj do úradu bratislavského primátora, nezostáva iné, než odmietnuť.

Mýtus druhý - "otvorená samospráva"

"Bratislava potrebuje otvorenú samosprávu. Je to samospráva, ktorá komunikuje so svojimi občanmi, ktorá komunikuje s neziskovými organizáciami... Vrátili sa nám pozitívne odozvy. Naši občania majú pocit, že ich berieme vážne a že sa opierame pri rozhodovaní aj o ich názory." (Milan Ftáčnik)

Milan Ftáčnik sa rád chváli svojou otvorenosťou, zároveň však rád koná v rozpore so sľubmi, ktoré dáva občanom či občianskym aktivistom. V kľúčových kauzách, v ktorých sa občania postavili proti zámerom investorov a developerov, Ftáčnik konal proti občanom. Je komické, ako často jeho komunikácia s primátorom Ďurkovským skĺzla až do invektív, aby nakoniec v zhode s ním hájil záujmy developerov.

Príklad? Kauza zmeny územného plánu, kde Milan Ftáčnik napriek prísľubu ochranárom stiahol pozmeňovacie návrhy a umožnil tak v územnom pláne cestu cez Sad Janka Kráľa. Podobným spôsobom postupoval aj prípade lesíka Krasovského: navonok na zastupiteľstve vystupoval proti predaju, po jeho schválení osobne ochranárom slúbil, že ich bude informovať o stavebnom konaní, aby sa ho mohli zúčastniť. On ani jeho úrad však nielenže verejnosť neinformovali, celé konanie prebehlo tajne a oznámenie o výrube nebolo na elektronickej úradnej tabuli ani v deň výrubu.

Rovnako Milan Ftáčnik pochybne a proti záujmom občanov konal v už chronicky známej kauze parkoviska na Macharovej ulici, ktoré bez vedomia zastupiteľstva a proti jasne vyjadrenej vôli obyvateľov prenajal odťahovej službe Car Towing, a.s. za cenových podmienok nevýhodných pre Petržalku.

Ak to zhrnieme, nie je nič ťažšie, než nájsť jeden jediný prípad, kedy sa Milan Ftáčnik postavil na stranu občanov a občianskych iniciatív. Naopak, investori, konajúci proti záujmom občanov, našli vždy v Milanovi Ftáčnikovi ochotného spojenca, schopného v priebehu niekoľkých hodín poprieť vlastné sľuby.

Mýtus tretí - "transparentnosť"

Mýtus trasparentnosti, respektíve jeho pád, môžeme na vlastné oči sledovať v týchto dňoch. Bratislava snáď ešte ani nezažila tak masívnu kampaň, ako je kampaň Milana Ftáčnika v posledných mesiacoch. Už od júna mesto zaplavujú jeho billboardy a ďalšie nosiče. v júli nieslo podobizeň Milana Ftáčnika 120 billboardov, 15 megaboardov a asi 70 backlightov a tento počet neustále rastie. V októbri to už bolo cca 220 billboardov, 30 bigboardov a približne 120 ostatných plôch.

Ak predpokladáme, že aj v novembri je zostane počet plôch rovnaký (čo je nepravdepodobné, keďže so stupňujúcou sa kampaňou ich počet stále rastie), podľa odhadov agentúry, zohľadňujúc cenníkové ceny, by táto niekoľkomesačná kampaň mala stáť vyše 700 tisíc EUR. Po zohľadnení množstevných zliav, ktoré mediálne agentúry dostávajú, a očistení o provízie je výsledná čistá cena plôch vo výške 500 tisíc EUR. K uvedenému číslu je potrebné pripočítať produkčné náklady, inštaláciu a podobne, zhruba vo výške 160 tisíc EUR.

Znamená to, že aj po zarátaní všetkých možných zliav je cena outdoorovej kampane Milana Ftáčnika na úrovni 660 tisíc EUR. Táto suma však neobsahuje letáky, internetovú reklamu, ani ďalšie aktivity. Hrubý odhad celkovej ceny kampane je okolo 1 milióna EUR.

Milan Ftáčnik však tvrdí, že volebné aktivity financuje z osobného vkladu 25 tisíc EUR, úveru 30 tisíc EUR a z darov, ktoré k 8. novembru vyčíslil na 48 tisíc EUR. Je zrejmé, že kampaň takéhoto rozsahu nemožno zaplatiť z peňazí, ktoré Milan Ftáčnik priznal.

Otázkou teda je, kto takto rozsiahlu kampaň platí a čo za to bude po voľbách chcieť. Nesúlad medzi priznávanými a skutočnými nákladmi na kampaň Milana Ftáčnika je tak očividný, že je prekvapujúce, ak sa o pôvode peňazí na kampaň nedozvieme z médií. Zákulisné informácie ako o údajných "investoroch do Ftáčnika", sponzorujúcich jeho kampaň, spomínajú mená Brhela a Širokého, ktoré boli donedávna spájané v súvislosti so súčasným primátorom Ďurkovským. Údajne "vymenili koňa". Pokiaľ je to tak, prípadné zvolenie Milana Ftáčnika za primátora Bratislavy by neznamenalo zmenu, ale kontinuitu. Kontinuitu korupcie.

Milan Ftáčnik nie je zárukou zmien v pochybnom fungovaní obstarávania, to by za jeho pôsobenia v Petržalke fungovalo mnohé inak. Milan Ftáčnik nie je schopný priniesť do komunálnej politiky otvorenosť a aktívnu participáciu občanov, naopak, je schopný občanom napľuť do tváre a radšej uprednostniť záujmy investorov a developerov, ako to neraz ukázal. Milan Ftáčnik nie je ani transparentným politikom, inak by sme už dávno presne vedeli, odkiaľ sú stovky tisícov EUR, ktoré stojí jeho kampaň. Milan Ftáčnik jednoducho nie je nezávislým kandidátom (a to vôbec nenarážam na skutočnosť, že jeho kandidatúru podporuje SMER-SD), naopak, vždy sa ukázal byť závislým na peňaženkách tých, čo platia.